Rekonštrukcia chalupy v obci Sklené pri Handlovej

Popis
Z architektonického hľadiska je obec Sklené veľmi rôznorodá, nachádzajú sa tu pozostatky slovenskej aj nemeckej ľudovej architektúry. Stavby nie sú evidované ako kultúrne pamiatky, nenachádzajú sa v pôvodnej podobe, obytné či rekreačné objekty obyvatelia prispôsobili svojim požiadavkám. V 70. rokoch minulého storočia boli na Sklenom dve rekreačné chalupy. Možno aj premena jedného z najzanedbanejších domov na malebnú drevenicu dopomohla tomu, že aj ďalšie zanedbané objekty začali kupovať najmä ľudia mimo regiónu a rekonštruovať na rekreačné objekty. Začiatkom 21. storočia tvorili približne tretinu stavieb. Rekonštrukciu tohto objektu uvádzame ako jednu z prvých rekreačných chalúp v obci Sklené na juhu turčianskeho regiónu.

 

Drevenica v obci Sklené pri Handlovej  postavená v roku 1937 sa nachádza pri hlavnej komunikácii, situovaná je priečne, užšou stranou do ulice, s otvoreným dvorom. Takáto forma zástavby v regióne Turiec bola prevládajúca. Do polovice 70. rokov minulého storočia slúžila stavba na trvalé bývanie.

Z hľadiska veku, použitých materiálov a vybavenia, zrubový dom patrí k mladším, no dispozične stavba vychádza z typologicky starobylého turčianskeho domu, ktorý sa vyznačoval jednoduchosťou, mal malé rozmery, bez otvoreného ohňa v izbe. Tradičným stavebným materiálom bolo drevo a kameň. Nová dispozícia s tromi miestnosťami vychádza z pôvodného usporiadania dvoch priestorov, kde ku vstupnému priestoru a izbe (obytnej kuchyni) pribudla smerom do ulice ďalšia miestnosť. Trojdielna zrubová stavba s pôdorysom približne 5 x 10 m stojí na kamennom podnoží vyrovnávajúcom svahovitosť terénu. Brvná kresané zo štyroch strán boli zvnútra aj zvonka omietnuté hlinenou omietkou na rákosovej rohoži. Pri renovácií bola značne poškodená omietka odstránená a drevený konštrukčný materiál bol priznaný aj ako povrchový. Škáry boli vyplnené minerálnou vatou a zalištované. Drevené časti boli pravidelne ošetrované moridlom tmavohnedej farby, s protektívnymi účinkami. Sedlová strecha už nebola pri rekonštrukcii pokrývaná tradičným materiálom, ale v čase výstavby moderným materiálom – eternitom. Na uličnom priečelí je strecha uzavretá dreveným doskovým štítom a podlomenicou, na záhradnom štíte bez podlomenice, k domu tesne priliehala drevená šopa. Pri obnove bola šopa odstránená, na jej mieste vznikla záhradná terasa z drevenej guľatiny. Ako odkaz na tradičný „podstánok“ bol pri renovácii nanovo vybudovaný prístrešok na auto, prekrývajúci vstup do domu. V prístrešku je integrovaný sklad náradia a dreva na kúrenie a zároveň tvorí optickú bariéru proti pohľadom zo susedného domu s oknom do dvora drevenice. Dvor bol vydláždený kamennými kockami, kladenými nasucho a s medzerami, ktoré postupne zarástla zeleň. Na budove ostali zachované pôvodné dvojkrídlové vstupné dvere, dvojité delené okná aj interiérové dvere. Priečky medzi vnútornými priestormi, ktoré boli murované a omietnuté ostali v pôvodnom stave. Zo vstupného priestoru bol rebríkom prístup do povalového priestoru a tiež sa tu nachádzala pumpa, čerpajúca vodu zo studne na dvore. Priestor bol pri renovácií rozdelený na dve časti - vstupnú chodbičku a kúpeľňu s umývadlom a WC. Používala sa voda zo studne, rozvod vody zabezpečovalo čerpadlo, umiestnené pod schodmi na povalu, na odpad sa vybudovala žumpa. Neskôr bol v obci vybudovaný vodovod. Ku strednej priečke medzi kuchyňou a izbou priliehal zo strany kuchyne murovaný komín. Na vykurovanie a varenie slúžil malý kachľový sporák, v izbe sa príležitostne dokurovalo elektrickým radiátorom.

V čase, keď si ľudia rekreačné objekty zväčša zariaďovali vyradeným bytovým zariadením, bol návrh interiéru chalupy pozoruhodný. Majiteľmi drevenice, autormi koncepcie a z väčšej časti aj realizátormi návrhu boli manželia architekti. Koncept interiéru spočíval v ponechaní maximálneho voľného priestoru, ktorý umožnil naplno vyniknúť proporcionalite a materialite stavby.  Interiér bol zariadený dreveným nábytkom na mieru, vyrobenom na mieste z tzv. tatranského profilu. Kuchyňa bola zariadená základnými prvkami – úložným priestorom, pracovnou plochou, jedálenským stolom a samozrejme, tvorivý architekt potreboval aj na chalupe pracovný stôl. Kachľový sporák dopĺňala elektrická dvojplatnička. Izba bola po obvode zariadená univerzálnou plochou slúžiacou na sedenie a spanie, s úložným priestorom pod ňou. Pôvodné stropy prekrýval drevený podhľad so skrytým osvetlením. Rolety na oknách pochádzajú z dielne majiteľky, trámové steny, ktoré boli samy umeleckým dielom, dopĺňali drobné umelecké artefakty od priateľov výtvarníkov. Drevenú podlahu prekrýval celoplošný vlnený koberec.

V súčasnosti by sa vzhľadom na posun názorov na obnovu objektov ľudovej architektúry niektoré úpravy robili inak, ale v čase realizácie bola renovácia veľmi progresívnou. V tomto stave slúžila drevenica ďalším dvom generáciám rodiny ako rekreačný objekt približne tridsaťpäť rokov, až do zmeny majiteľa, ktorý s najväčšou pravdepodobnosťou prispôsobil chalupu potrebám vlastnej rodiny.

Spracované: 5. 10. 2020, Mgr. art. Adam Tóth

Literatúra
Krpelán, I. (2017). Zachovanie a pokračovanie rodu. Bratislava: Eurostav
Turzo, I. (2004). Ľudová architektúra na Slovensku. Bratislava: Marenčin PT, 2004
Frolec, V. a kol. (1983). Lidová architektura, encyklopedie. Praha: Vyd. SNTL, nakladatelství technické literatury a ALFA, vydavateľstvo technickej a ekonomickej literatúry
Foltyn, L. (1993). Slovenská architektúra a česká avantgarda 1918-1939. Bratislava: vydavateľstvo Spolku architektov Slovenska
Tóth, A. (2007). Turiec. Študijné materiály



GPS
12
48.79314708632292
18.84969198947482
1
0
0
48.7831944444
18.8421388889