Hlinená podlaha

Tradičná hlinená podlaha, akú môžeme vidieť v skanzenoch alebo v starých domoch a stodolách, bola z ubíjanej, čerstvo nakopanej hliny. V dnešnej dobe sú vyššie nároky na vzhľad, údržbu a šetrenie energie. Preto aby hlinená podlaha vyhovovala súčasným štandardom a potrebám, môže byť čerstvo nakopaná hlina (zbavená väčších kameňov a organických častí) ubíjaná na vhodnú vrstvu penového skla (15 až 50 centimetrov), ktoré slúži ako tepelná vrstva a zároveň ako hydroizolácia. V podlahe možno taktiež viesť podlahové vykurovanie, pričom inštaláciu zalejeme do hlineného poteru. Následne ako ďalšiu - nášľapnú vrstvu – použijeme hlinu s jemným pieskom, ktorá po správnom ošetrení získava vodeodolnosť a oteruvzdornosť. Hlinu možno použiť ako nášľapnú vrstvu aj na betónové potery s podlahovým, alebo bez podlahového vykurovania.

Či je vhodné použiť hlinu na podlahy, rovnako ako skladbu podlahy, zloženie materiálov a hrúbku, treba zvážiť podľa druhu stavby. V súčasnosti sa hlinená podlaha používa najmä pri rekonštrukciách, kde takáto podlaha bola pôvodne, alebo so zámerom dodať stavbe tradičný charakter. Vylepšenými postupmi a prímesami sa dá dosiahnuť takmer úplná bezúdržbovosť.

Hlina je pocitovo chladný materiál, čo môže byť jej nevýhoda. Na druhej strane dobre absorbuje teplo a môže slúžiť ako akumulačná hmota, ktorá sa nahreje napríklad od slnka. Ako všetky hlinené povrchy, podlaha nie je vhodná do exteriéru.