Korytárstvo bolo do 18 - 19. storočia rozšírené po celom Slovensku, avšak nebolo špecializované ani organizované. Menší kresaný riad si vedel vyrobiť každý šikovnejší gazda alebo pastier. Významnejší rozvoj korytárstva u nás nastal v 80. rokoch 19. storočia po príchode rumunských rómskych korytárov z Podkarpatskej Rusi na východné Slovensko. Migrovali najmä v dôsledku rozrastania pôvodných korytárskych osád, čo spôsobovalo nedostatok vhodných driev v okolí, ako aj ťažkosti s odbytom výrobkov.
Základnou surovinou na výrobu korytárskych výrobkov je mäkké drevo listnatých stromov – topoľ, vŕba, osika a lipa. Tieto drevá sú charakteristické veľmi rýchlym rastom, majú azda najrovnomernejšiu štruktúru spomedzi všetkých drevín.Navyše vŕbovité drevá sú ohybné a dobre štiepateľné a ďalšou ich charakteristickou vlastnosťou je, že po vyschnutí sú veľmi ľahké; topoľ je našou najľahšou drevinou vôbec. Len ak si nemohli obstarať tieto drevá, spracúvali ťažšie a tvrdšie, ale rovnomerne štrukturálne drevá javora, jaseňa alebo bresta. Korytár strom vyberal vhodnej hrúbky na plánovaný výrobok, rovnovláknitý, zdravý, bez trúdnikov a iných parazitných húb, ktoré drevo robia krehkým. Zdravie stromu vnútri zisťoval aj sluchom – sledoval, ako drevo vedie zvuk pri údere obuchom sekery. Technologický postup výroby korytárskych výrobkov pozostáva zo štyroch pracovných úkonov: príprava materiálu, kresanie, dlabanie a strúhanie, a z využitia trojakých nástrojov: píly, sekier a nožov.
Stromy na korytárske výrobky sa môžu sťať v ktoromkoľvek vegetačnom období, nemá to vplyv na akosť dreva. Drevo sa spracováva hneď začerstva. Na výrobu korýt, korýtok alebo vahanov sa zoťatý strom rozpíli na kláty a tie sa pomocou klinov z tvrdého dreva rozštiepia na polovice. Vonkajšia strana kláta sa zhruba okreše toporom. Vnútorná strana sa vyseká (vydlabe) tzv. lesnou sekerou s dlhou úzkou čepeľou a dohladka sa opracuje sekerkou nazývanou motyčka. Na záver sa ešte vonkajšia strana kláta zarovná a vyhladí oberučným nožom. Pri opracovávaní vonkajšej strany koryta alebo vahana sa používa ochranná drevená doštička s trakom. Prehodí sa cez hlavu a chráni prsia korytára pred nárazmi oberučného noža.
Azda najväčšiu pozornosť dlabanému drevu venuje ÚĽUV už od svojich počiatkov, keď bol hlavným výtvarníkom Václav Kautman. Prvým Korytárom pracujúcim pre ÚĽUV bol Jozef Kanáloš. Dnes vystupuje popri praktickej funkcií do popredia fukcia estetická. V poslednom čase spolupracovali a spolupracujú s ÚĽUV-om Ladislav Stromka, Martin Kanaloš, Jaroslav Kybaka, Ján Čollák a Ján Farkaš. Návrat ku koreňom a inšpirácia dlabaným drevom je možnosťou využitia tradičného remesla v súčastnom dizajne a umení.