Na výrobu sudov na víno a vinohradníckeho riadu sa zameriavali najmä v Bratislave a v jej okolí (Častá, Limbach, Modra, Pezinok, Šenkvice).
Veľký dopad na rozvoj remeselnej a domáckej debnárskej výroby mala továrenská výroba smaltovaného a plechového tovaru (smaltovne vo Fiľakove a v Matejovciach), ktorá začala vytláčať z trhu a každodenného používania drevené debnárske nádoby. Po roku 1989 však ruka v ruke s revitalizáciou súkromného vinohradníctva opätovne začali byť žiadané aj drevené sudy na víno a popri nich získavať popularitu aj ďalšie debnárske výrobky, čoho dôkazom je existencia viacerých debnárskych firiem či individuálnych debnárov, ktorí sú dnes schopní remeselnou výrobou sa aj uživiť. Jedným z nich je aj pán Ladislav Hruškovič z Pukanca, ktorý prebral debnárstvo po svojom otcovi.
Pán Hruškovič je aj vinohradník, takže sudy a nádoby potreboval aj na vlastné účely. Svoj postup popisuje nasledovne: naštiepané drevo vytvorí takzvané dúžky, ktoré sa ohobľujú a nahromadia sa na seba, následne sa z nich skladajú súdky. Neskôr p. Hruškovič prichystá dná sudov a všetko sa skladá dokopy. Samotnému procesu výroby ešte predchádza ohýbanie a s tým súvisiace vypaľovanie. Vypaľuje sa preto, lebo dubové drevo obsahuje tanín a prehrievaním sa tanín mení na karamel. Ten zasa chuťovo ovplyvňuje víno v sude, prípadne pálenku. Potom sa sud vyčistí zvnútra, kým bude stiahnutý obručami a pokračuje sa výrobou drážky pre umiestnenie dna nádoby. Keď sa dno založí, sud sa aj zvonka očistí a nasadia sa obruče.
https://www.leviceonline.sk/spravy/pr-clanky/3390-dajte-si-vyrobit-dreveny-sud-na-vino-vinoteku-sutaz
http://www.drevenesudy.sk/index.php