Drevené sudy a ich výroba na Slovensku

Popis
Drevené sudy sú jednými z debnárskych výrobkov. Debnárstvo je remeselná, továrenská a domácka výroba drevených objemových nádob zložených z drevených štiepaných častí (dúžok) spojených drevenými húžvami alebo kovovými obručami. Dubové drevo sa stalo vďaka svojím jedinečným vlastnostiam a zloženiu nenahraditeľným materiálom pre výrobu drevených sudov používaných okrem iného aj na zretie značkových vín. Na špecializovanú výrobu drevených nádob poukazujú i názvy zaniknutých lokalít na našom území, napr. Dežník na západnom Slovensku, Bočár (t. j. bočkár) v Novohrade a Kadar v Tekove, či zamestnanecké priezviská Debnár, Debnárik, Bodnár, Bodnárik. Najstaršie cechy debnárov na území Slovenska vznikli už v 15. storočí. Najväčší význam mal spolok v Pukanci, ktorý pretrval aj v období 1. Československej republiky.

Na výrobu sudov na víno a vinohradníckeho riadu sa zameriavali najmä v Bratislave a v jej okolí (Častá, Limbach, Modra, Pezinok, Šenkvice).

Veľký dopad na rozvoj remeselnej a domáckej debnárskej výroby mala továrenská výroba smaltovaného a plechového tovaru (smaltovne vo Fiľakove a v Matejovciach), ktorá začala vytláčať z trhu a každodenného používania drevené debnárske nádoby. Po roku 1989 však ruka v ruke s revitalizáciou súkromného vinohradníctva opätovne začali byť žiadané aj drevené sudy na víno a popri nich získavať popularitu aj ďalšie debnárske výrobky, čoho dôkazom je existencia viacerých debnárskych firiem či individuálnych debnárov, ktorí sú dnes schopní remeselnou výrobou sa aj uživiť. Jedným z nich je aj pán Ladislav Hruškovič z Pukanca, ktorý prebral debnárstvo po svojom otcovi.

Pán Hruškovič je aj vinohradník, takže sudy a nádoby potreboval aj na vlastné účely. Svoj postup popisuje nasledovne: naštiepané drevo vytvorí takzvané dúžky, ktoré sa ohobľujú a nahromadia sa na seba, následne sa z nich skladajú súdky. Neskôr p. Hruškovič prichystá dná sudov a všetko sa skladá dokopy. Samotnému procesu výroby ešte predchádza ohýbanie a s tým súvisiace vypaľovanie. Vypaľuje sa preto, lebo dubové drevo obsahuje tanín a prehrievaním sa tanín mení na karamel. Ten zasa chuťovo ovplyvňuje víno v sude, prípadne pálenku. Potom sa sud vyčistí zvnútra, kým bude stiahnutý obručami a pokračuje sa výrobou drážky pre umiestnenie dna nádoby. Keď sa dno založí, sud sa aj zvonka očistí a nasadia sa obruče.

Literatúra
http://www.uluv.sk/sk/encyklopedie/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/tradicne-remesla-a-domacke-vyroby/debnarstvo/#historia-text
https://www.leviceonline.sk/spravy/pr-clanky/3390-dajte-si-vyrobit-dreveny-sud-na-vino-vinoteku-sutaz
http://www.drevenesudy.sk/index.php
GPS
12
48.35136111111111
18.720499999999998
1
0
0
48.3513611111
18.7205