Budova nebola iba reprezentačným sídlom polície, ale aj moderný, viacúčelový objekt. Svojim užívateľom poskytla nielen vyhovujúce pracoviská a kancelárie, ale najmä moderné posluchárne a ubytovňu pre policajnú školu, kriminalistické laboratórium, fotoateliér, tlačiareň, strelnicu, priestory pre stálu pohotovosť, knižnicu, garáže, jazdiareň a poplašnú centrálu prepojenú s veľkými firmami, bankami a hasičmi. V zadnom trakte areálu boli cely predbežného zadržania. Na budove boli súčasne nainštalované dve rádiové antény. Jedna slúžila na spojenie s policajnou vysielačkou, druhá ako vysielač stanice Rádio Bratislava. V areáli bola zriadená aj moderná telocvičňa. V budove sa nachádzalo aj výučbové kriminalistické múzeum, ktoré však po druhej svetovej vojne zaniklo. Budova Policajného riaditeľstva v Bratislave sa v tom čase svojím architektonickým stvárnením, účelovým a technickým vybavením zaradila k najmodernejším policajným budovám v Európe, obdobné budovy boli postavené pre policajné riaditeľstvo v Košiciach a pre francúzsku políciu v Lyone. Kvalitná konzervatívna architektúra však v novátorskom 20. storočí pútala málo pozornosti. V rokoch 1991 až 1996 bol celý objekt kompletne zrekonštruovaný a zariadený nábytkom podľa dobových fotografií. Od roku 1997 táto budova slúži ako sídlo Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Bratislave.
DULLA, M. – MORAVČÍKOVÁ, H. (2002). Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart
NEVOLNÝ, P. (2019). Zabudnutí detektívi. Bratislava: Marenčin Media
Register modernej architektúry. Policajné riaditeľstvo: <http://www.register-architektury.sk/index.php/sk/objekty/597-policajné-riaditeľstvo.html>