Súsošie sv. Floriána predstavuje typický stredoeurópsky, barokový stĺp obeliskového typu, s trojuholníkovou kompozíciou, s bohatou dekoratívnou výzdobou, s priemerom základne takmer 7,5 m a výškou 8,5 m. Stĺp sv. Floriána bol zhotovený v rokoch 1732-38 na žiadosť mesta bratislavskými remeselnými dielňami - Godeho kamenosochárska dielňa, Krištof Rentfort, doplnky Sartoryho dielňa a kovové časti dielňa Smidely.
V pyramidálnom usporiadaní vo vrchole stĺpu stojí skulptúra sv. Floriána. Svätec je zobrazený so svojimi atribútmi: v pravej ruke drží krčah, ktorým zalieva vodou horiaci model domu, v ľavej drží zástavu. Svätec je ako obvykle v odeve rímskeho vojaka, v plášti, hruď zahaľuje pancier, s kopijou a prilbicou zdobenou chocholom. Stĺp je po obvode v celej výške zdobený obláčikmi s výzdobou cherubínov a v hornej frontálnej časti figúrami dvoch sediacich anjelov, ktorí držia v ruke elipsovitý, lúčmi delený štít sv. Floriána. Na trojosovom bohato zdobenom podstavci sú situované tri basreliéfy, znázorňujúce výjavy zo života svätca. Na vrchnej rímse podstavca sú umiestnené sediace alegorické skulptúry cností Viera, Nádej a Láska s atribútmi - kotva, palmeta a ruža. Ústredná socha sv. Floriána bola neskôr doplnená sochami sv. Vavrinca a sv. Štefana Prvomučeníka, stojacich na samostatných podstavcoch.
Kruhová základňa súsošia je mierne dvihnutá nad terén schodíkmi zo všetkých strán a celé súsošie je ohradené ornamentálnou železnou kovanou mrežou. Jednotlivé dielce sú spájané a prepojené hladko opracovanými kamennými stĺpikmi ukončenými štylizovanou malou šiškou, v čelnej časti mreže je dvojkrídlová bránka.
Obľuba svätca Sv. Floriána, ako ochrancu proti požiaru, suchu a najčastejším živelným pohromám, medzi ľudom vzrastala v priebehu 15.-16.storočia a v tom čase sa ustaľuje jeho podoba a atribúty - zástava, mlynský kameň, reťaz, krčah s vodou a horiaci dom. Od 18.storočia je jedným z najobľúbenejších a najuctievanejších svätcov v podunajskej oblasti. Podľa legendy bol sv. Florián legionárom rímskej armády za čias Diokleciána. V roku 304 zomrel mučedníckou smrťou, keď zistili, že je kresťan. Zosadili ho z úradu a nakoniec zhodili s kameňom na krku do rieky Enns v meste Lauriacum (mesto Enns, Rakúsko).
Aj obyvatelia Prešporka mali sv. Floriána vo veľkej úcte, čo údajne dokladá výrok súdu slobodného kráľovského mesta z r. 1721, uvádzajúci, že sv. Florián bol prvým hasičom v meste dávno pred založením miestneho hasičského zboru. K tomuto roku sa viaže aj miestna legenda, ktorá sa traduje o vzniku Stĺpu sv. Floriána, postaveného na pamiatku veľkého požiaru v Prešporku. Legenda hovorí o spore medzi kazateľom Nicolausom Niedereckerom a nočným mestským strážnikom, medzi ktorého povinnosti patrilo aj sledovanie mesta a vyhlásenie poplachu, ak niekde vypukne požiar. Na začiatku každej služby vyzýval z Michalskej veže obyvateľov k opatrnosti v zaobchádzaní s ohňom. V jeden septembrový večer v r.1721 zapáral podgurážený kazateľ do strážnika a obvinil ho z nedostatočného plnenia služby. Strážnik podal na kazateľa žalobu za urážku úradnej osoby pri výkone verejnej služby. Súdu sa ťažko rozhodovalo, žalobu od úradnej osoby nemohli odmietnuť, ale súdiť služobníka Božieho sa im tiež nežiadalo. Keď konečne rozhodli o zaplatení pokuty, narazili na problém - mesto nemohlo zvyšovať svoj príjem na úkor cirkvi. Jeden radný prišiel s riešením: páter urazil strážnika, chrániaceho mesto pred požiarom, tak nech sa za peniaze z pokuty postaví socha sv. Floriánovi, ochrancovi ľudí pred ohňom a inými živelnými pohromami. Toľko hovorí o vzniku súsošia so sv. Floriánom legenda, ktorá je však do určitej miery podporená aj súdnymi dokumentami z tej doby. Floriánsky stĺp bol v r. 1732 umiestnený pred Laurinskú bránu.
V stredoveku s obľubou stavali pred brány opevnených miest sochy svätcov, ktorí mali mesto a jeho obyvateľov ochraňovať pred všetkými možnými nešťastiami. V 18.storočí sa pred opevnenia miest stavali objekty, ktoré možno označiť ako stĺpy. Na území starej Bratislavy boli okrem stĺpu sv. Floriána postavené aj stĺp na pamiatku obetí morovej epidémie so súsoším Najsvätejšej Trojice pred Vydrickou bránou (na dnešnom Rybnom námestí) a stĺp so sochou Panny Márie pred Michalskou bránou (presťahovaný pred kostol kapucínov).
Súsošie sa počas svojej existencie premiestnilo a viackrát sa doňho zasahovalo, v priebehu 19., 20. aj 21.storočia. Na pôvodnom mieste na priestranstve trhoviska pred Laurinskou bránou stálo súsošie 200 rokov, ale v čase rozsiahlej modernej výstavby mesta v 1.polovici 20.storočia tu začal objekt prekážať v budovaní komunikácie (dnešná Štúrova ulica) a rozširovaní priľahlej časti námestia. Ešte v tomto období boli súčasťou plastiky aj železný rošt, o ktorý sa opieral sv. Vavrinec (Laurinc) a tepaný kovový lampáš, v ktorom kedysi horelo večné svetlo. Tieto časti sa stratili pravdepodobne počas vojny, po premiestnení súsošia na priestranstvo medzi Blumentálskym kostolom a bytovým kmplexom Avion, neskôr podľa neho nazvané Floriánske námestie.
Pri posledných reštaurátorských prácach, začatých v roku 2007 sa zistilo, že kamenný materiál už bol značne poškodený a povrch súsošia je tvorený nánosmi umelého kameňa z predchádzajúcich zásahov a rozhodlo sa o vytvorení kópie objektu. Zachovaný originál bol uložený do depozitu Múzea mesta Bratislavy, kópia osadená v r. 2014 na pôvodný podstavec je nanovo vytesaná z kameňa.