Pomník Karla Jettinga, prešporského Robinzona, Ondrejský cintorín v Bratislave

Na bratislavskom Ondrejskom cintoríne upúta pozornosť svojim nezvyčajným námetom starobylý, voľakedy honosný pomník so symbolom veľkej námornej plachetnice, vyrytom v náhrobnom kameni. Vyrytý nápis oznamuje, že pomník dala v roku 1844 osadiť mestská rada svojmu rodákovi Karlovi Jettingovi, žijúcemu v Prešporku v rokoch 1730-1790 (ak práve netrávil čas na dobrodružných výpravách po svete). Hrob patrí k najstarším zachovaným hrobom z konca 18.storočia, i keď pomník je o polstoročie mladší. Náhrobok prešiel dvomi rekonštrukciami, v roku 1944 a 1983.

Karl Jetting sa narodil v Prešporku v rodine zámočníckeho majstra 3. septembra 1730. Žil tu do svojich pätnástich rokov, tu absolvoval aj gymnaziálne štúdium, po smrti otca sa presťahovali s matkou do Viedne. Práca pisára v advokátskej kancelárii ho nenapĺňala a jeho túžba po pestrejšom živote sa mu splnila, keď vstúpil do služieb bohatého nemeckého obchodníka a bankára. Precestoval celé Nemecko a dostal sa do Londýna, odkiaľ v roku 1772 vycestoval pracovne do Senegalu. Počas tejto cesty Jetting prešiel mnohými nebezpečenstvami – loď stroskotala, dostal sa do otroctva Maurov, získal opäť slobodu, po prechode púšťou sa z mesta Robato s pomocou anglického konzulátu, cez Španielsko dostal koncom roku 1773 späť do Londýna. Jeho dobrodružná cesta mu vyslúžila od anglického kráľa úrad konzula v Marseille. Tam však nedorazil, loď zablúdila, prepadli ju piráti a Jetting bol opäť v otroctve. Po ďalších prepadoch a stroskotaniach sa údajne ocitol na pustom ostrove, odkiaľ ho po niekoľkých rokoch zachránila loď a po čase sa dostal do Londýna. Túžiaci po kľude sa na jar roku 1784 vrátil do Prešporku, kde v roku 1790 aj zomrel.

Sedem rokov po smrti Karla Jettinga vyšla vo Viedni kniha Der ungarische Robinson, oder Schicksale und wunderbare Abentheuer Karls Jetting, eines gebohrnen Ungars (Ein Beytrag zur Laender und Menschenkenntnis). Slovenský preklad (Prešporský Robinzon alebo podivuhodné dobrodružstvá Karla Jettinga, rodeného Uhra, príspevok k poznaniu krajín a ľudí) uzrel svetlo sveta až po 175-tich rokoch, v roku 1972.

Kniha je dielom neznámeho autora, ktorý sa usiloval o zdanie autobiografie samotného Jettinga. Nesporne vznikla na základe autobiografických záznamov bohémskej mladosti Karla Jettinga, ktoré však písal s mnohoročným odstupom a už tu je ťažké určiť mieru svedeckej hodnoty záznamov. Ďalší nános fabuly pridal autor knihy, píšuci pravdepodobne pod vplyvom dobového módneho prúdu cestopisnej literatúry 2. polovice 18.storočia.

Európa v tomto čase hľadala nové teritória pre hospodársku expanziu, prebiehal zápas veľmocí o kolónie a v spoločnosti silnela túžba po poznaní neznámych končín sveta pod vplyvom novej príťažlivej filozofie osvietenstva. V tomto spoločenskom ovzduší sa vyrojilo množstvo najrozličnejších cestovateľov a dobrodruhov a vznikalo množstvo cestopisov s rôznou faktografickou či literárnou hodnotou. Literárny svet bol mimoriadne ovplyvnený Defoovým Robinsom Crusoom (1719) a robinzonády s národným podtextom vznikajú ako na bežiacom páse v celej Európe od latinských, škandinávskych po slovanské krajiny.

Kniha Prešporský Robinzon je kombináciou dobrodružného cestopisu s určitým dokumentárnym základom a dobového žánru robinzoniády, ktoré sa stali koncom 18.storočia najviac čítaným druhom literatúry. Možno tak usudzovať z priamej zhody motívov a robinzonovských epizód v Jettigových dobrodružstvách s príbehom hrdinu diela Daniela Defoa Robinsona Crusoa. Dokumentárnu hodnotu znižujú najmä nezhody v zemepisných a iných faktografických údajoch a k nim viazané epizódy vyznievajú ako literárna fikcia alebo príliš romantická interpretácia faktov. To však nijako neovplyvňuje fakt, že sa z tohto dielka dozvedáme o zaujímavej osobnosti Prešporka polovice 18.storočia, v ktorom sa ako v ostatnej Európe, odohrávali politické, hospodárske, spoločenské i intelektuálne premeny.