Vojnové cintoríny z I. svetovej vojny na Východnom Slovensku

V regiónoch Snina, Humenné, Medzilaborce, Svidník, Stropkov a Bardejov sa zachovalo 236 cintorínov rôznych rozmerov, architektonického vzhľadu či národnosti pochovaných. V mnohých prípadoch došlo aj k zániku vojnového cintorína, pretože dokumentácia často chýba a nemáme ani priame svedectvá ľudí pracujúcich na vojnových cintorínoch či samotných obyvateľov lokalít, kde sa pietne miesta z prvej svetovej vojny nachádzajú. Vojnové cintoríny v Prešovskom kraji vznikali buď ešte počas bojového konfliktu alebo definitívne po 3. karpatskej bitke v máji 1915. Často sa budovali iba provizórne cintoríny v blízkosti bývalej frontovej línie na cudzích pozemkoch, čo po ukončení vojny spôsobilo problémy, keďže majitelia pôdy sa dožadovali buď novej parcely alebo peňažného odškodnenia. Vojenské operácie v roku 1914 a 1915 na dnešnej slovensko-poľsko-ukrajinskej hranici spôsobili rozsiahle materiálne škody, ale čo je ešte horšie, zomrelo približne 37 400 vojakov bojujúcich armád. Predstavitelia Rakúsko-Uhorska, preto museli veľmi rýchlo riešiť tento problém, pretože telesné pozostatky rozmiestnené v lesoch či po zamrznutých vrchoch kopcov, mohli byť príčinou infekcií a chorôb, čo by mohlo spôsobiť ďalšie problémy v okresoch spomínaných miest.

Všetky cintoríny môžeme v oblasti bojov rozdeliť do dvoch kategórii. Do prvej z nich patria cintoríny, ktoré vznikli priamo v tesnej blízkosti bojov. Vzhľadom na fakt, že frontové línie prebiehali po horských hrebeňoch, sú tieto cintoríny umiestnené na kótach, kde spolu so zvyškami zákopov zostávajú poslednými svedkami urputných bojov. Tieto cintoríny vzdialené od ľudských sídel v hornatom a zalesnenom prostredí trpeli nedostatkom starostlivosti už od svojho vzniku. O mnohých z nich nemajú miestni obyvatelia ani poňatia. Týmto cintorínom trvale hrozí zánik. V lesnom prostredí sú hrobové polia veľmi slabo viditeľné. Hroby sú málokedy označené krížom alebo nejakým iným symbolom. Iba na niektorých lokalitách sa nachádza centrálny kríž alebo pomníček.

Druhú skupinu tvoria vojnové cintoríny, ktoré sa nachádzajú pri jednotlivých obciach a obvykle sú súčasťou obecných cintorínov. Niektoré obce sa nachádzali blízko strategických komunikácii, ktorými sa presúvali vojenské jednotky na front. Do tejto skupiny by sme mohli zaradiť cintoríny pozdĺž dôležitej železničnej trate z Humenného do Medzilaboriec, ktorá ďalej smeruje Lupkovským priesmykom do oblasti Haliče. Plnila úlohu zásobovacej komunikácie pre rakúsko-uhorské vojská v Haliči. Je logické, že takouto trasou prechádzali aj lazaretné transporty zo zranenými vojakmi. Mnohí vojaci cestou z frontu podľahli svojim zraneniam a boli vyložení na najbližšej stanici, kde to bolo možné.

Vojnové cintoríny po roku 1989 prešli do správy miest a obcí. Cintoríny z prvej svetovej vojny boli dlhé desaťročia na pokraji záujmu verejnosti, štátu, ale aj historikov. Situácia sa začala postupne zlepšovať. Spolupráca odborníkov, nadšencov, samosprávy, ako aj štátnych orgánov a zahraničných organizácií už napravila niektoré nedostatky z minulosti. Na Slovensku pôsobia zahraničné organizácie, ktoré sa starajú o vojnové hroby napr. VDK –Volksbund der Deutschen Kriegsgräberfürsorge (Ľudový spolok pre starostlivosť o nemecké vojnové hroby). Niektoré cintoríny boli opravené vďaka finančným príspevkom veľvyslanectiev.

Časť lokalít už bola zrekonštruovaná a stala sa dôstojným miestom večného odpočinku obetí vojny. Väčšina vojnových cintorínov ešte potrebuje zachrániť pred zánikom aspoň základnou sanáciou. Táto sanácia nie je zložitou ani finančne náročnou vecou. V podstate ide iba o vyčistenie cintorína a obnovenie hrobových polí podľa historických náčrtov. Minimálna, ale pravidelná údržba môže takýto cintorín zachrániť, kým sa nenájdu finančné prostriedky na jeho rekonštrukciu.

Veľmi dôležité je aj podrobné preskúmanie a zdokumentovanie tejto problematiky. Výskum môže priniesť informácie, ktoré by vhodnou formou mohli informovať verejnosť o tejto stránke našej histórie. Prvá svetová vojna a vojenské cintoríny, ktoré po sebe zanechala, sú zaujímavou súčasťou našej histórie a nemali by sme dovoliť, aby upadli do zabudnutia. Klub vojenskej histórie Beskydy je občianske združenie, ktoré sa už od roku 2004 venuje výskumu problematiky prvej svetovej vojny a starostlivosti o pamiatky z tohto obdobia.