Múzeum oravskej dediny - Zuberec

Múzeum oravskej dediny sa nachádza v malebnom prírodnom prostredí, v podhorí Západných Tatier – Roháčov, na poľane Brestová v obci Zuberec. Pôvodne boli na tomto mieste urbárske pasienky obce Zuberec, no v roku 1967 sa tu začalo stavať múzeum v prírode – skanzen, ktorého úlohou je priblížiť návštevníkom objekty ľudovej architektúry a ich zariadenie. Stavby v múzeu sú väčšinou originály, ktoré pôvodne stáli v rôznych lokalitách na Orave. Boli odkúpené od pôvodných majiteľov, rozobraté, prevezené a po ošetrení nanovo poskladané v múzeu. Objekty, ktoré nebolo možné získať alebo previezť, boli rekonštruované.

Na území Slovenska dochádzalo po druhej svetovej vojne k rýchlym zmenám v urbanizme sídel, ktoré boli spojené so živou stavebnou činnosťou. V dôsledku toho sa častokrát pristupovalo k necitlivej likvidácii objektov kultúrneho dedičstva. V Krajskom stredisku pamiatkovej starostlivosti a ochrany prírody v Banskej Bystrici bola preto vytvorená koncepcia záchrany ľudovej architektúry na strednom Slovensku, ktorá kládla dôraz na budovanie regionálnych múzeí v prírode. Orava sa stala prvým regiónom, kde sa takéto múzeum vybudovalo, nakoľko základom sa stal už v 60. rokoch 20. storočia spracovaný výskum ľudovej architektúry oravských dedín. Jeho autorom bol pracovník oravského múzea PhDr. Juraj Langer,CSc., ktorý následne vytvoril aj etnografickú koncepciu múzea. Z 200 vytipovaných objektov ľudovej architektúry sa uskutočnil výber pre múzeum na základe stanovených kritérií. Posudzovala sa ich historická a estetická hodnota, vývojovo najstaršie javy, regionálne špecifiká a iné. Výber zároveň vystihoval sociálnu skladbu oravských obcí v 2. polovici 19. storočia.

Aj výberu lokality sa venovala patričná starostlivosť. Reliéf terénu mal byť vhodný na vybudovanie prostredia typického pre oravské dediny, bol potrebný aj dostatočne silný vodný tok, aby sa z neho dal odraziť náhon pre vodné technické stavby. Z hľadiska návštevnosti bolo dôležité umiestnenie múzea v blízkosti turisticko-rekreačnej oblasti. No bolo treba zohľadniť aj celkom praktické záležitosti – blízkosť cestnej komunikácie, elektrického vedenia, možnosti pre vybudovanie parkoviska a pod. V súčasnosti sa v skanzene nachádza viac ako 50 stavieb ľudovej architektúry, ktoré sú rozostavené v niekoľkých celkoch pripomínajúcich jednotlivé časti Oravy. Dolnooravský rínok, Hornooravská ulica, Goralské lazy. Múzeum tak dokumentuje život bohatšej južnej časti, ale i chudobnejšej severnej. Neprehliadnuteľným prvkom skanzenu je drevený Kostol svätej Alžbety z pätnásteho storočia. Nechýbajú tu ani technické stavby ako mlyn na vodný pohon, plátennícky mangeľ na hladenie modrotlače, olejáreň, hrnčiarska pec a iné. Zariadenie domov a chov domácich zvierat (v letnom období aj pestovanie typických plodín) umožňujú návštevníkom predstaviť si život a prácu Oravcov v minulosti. V skanzene sa často organizujú rôzne výstavy a folklórne slávnosti.