Maľby sa robili bielou hlinkou, neskôr vápnom. Natieranie vápnom (pôvodne aj bielou hlinkou) chránilo drevo pred vplyvmi počasia, ale aj hmyzom a realizovalo sa na spodnej časti a rohoch domov, neskôr sa vyvinula bohatšia výzdoba celých vonkajších stien. Takisto plnila aj ochrannú funkciu (niektoré geometrické prvky mali funkciu ochranných znakov) a neskôr sa význam posunul do dekoratívnej a reprezentatívnej roviny.
Vývoj ornamentálnej maľby v Čičmanoch možno rozdeliť na tri etapy a súvisí s historickými udalosťami v obci, predovšetkým v 19. a 20. storočí. K súčasnej podobe obce prispeli tiež požiare v rokoch 1907, 1921 a 1945. Začiatok zdobenia domov súvisí so stesávaním stien domov do roviny, kedy sa vápnom chránilo práve upravené drevo. Najskôr sa začali zdobiť poschodové domy, ktoré mali ako prvé upravené trámy, a to približne v 2. polovici 18. storočia. Išlo aj o vizuálne odlíšenie bohatších vlastníkov. Od konca 18. storočia sa skresávanie trámov spolu s výzdobou stien rozšírilo i na ostatné domy. Zdobili sa len domy, nikdy nie hospodárske stavby. V tejto etape boli typické biele obrubové pásy, ktoré boli maľované hlavne na spodnej časti domu, rohoch a okolo dverí a ohraničovali obdĺžnikové plochy stien. Okná boli po stranách lemované dvoma radmi obdĺžnikov. Dvere boli zvýraznené bielymi pásmi, ktoré boli po stranách doplnené lomenou vlnovkou a zhora radom obdĺžnikov. Do druhej etapy spadá prechodný výzdobný typ maľby na starých zrubových prízemných domoch, kde nastáva zmena vzorov prevzatých z poschodových domov. Príkladom je poschodový zrubový dom v Čičmanoch, tzv. Radenov dom, postavený v roku 1924. Tretia etapa predstavuje konečný výzdobný typ maľby prízemných domov. Výzdoba má „pásovú“ formu, rovnaké vzory sú maľované po celej dĺžke trámu nezávisle na susedných trámoch. Výber jednotlivých prvkov a ich rozloženie záležali iba na vkuse ich maliarky, totiž výzdobe domov v Čičmanoch sa venovali ženy. Maľba na nových domoch však bola odlišná a dala by sa označiť za posledný vývojový stupeň ornamentálnej maľby čičmianskych zrubových domov. Na získanie tenších línií sa maľovalo aj užším štetcom. Tie majú vplyv na kontrast medzi bielou maľbou a tmavohnedým podkladom, ktorého farba je spôsobená napustením konzervačných látok do dreva. Výzdoba mala byť osobitá pre každý dom, ale mala používať tradičné vzory a ich kompozície. K pôvodným ornamentom postupne pribudli nové prvky prevzaté z miestnej výšivky (napr. kruh, geometrické srdce, kosoštvorec, špirálové ležaté „s“ , „baranie rožky“, a iné). Základné prvky boli naďalej vzájomne prepájané a boli tak tvorené nové, zložitejšie ornamenty. Pásová výzdoba sa používala stále, nie vždy tu však platí, že jeden pásový ornament je namaľovaný na jednom tráme, striedajú sa teda rôzne vysoké pásy. Ďalej napríklad niektoré zložité ornamenty sa neopakujú, sú umiestnené v strede steny, alebo symetricky po stranách. Rohy domov ani priečky sa nebielia, na týchto miestach sa využívajú hlavne krížiky a kruhy.