Predpokladá sa, že Čičmany existovali ako osada v 13. storočí, v 14. storočí už vykazujú znaky feudálnej dediny. Čičmany možno podľa názvov chotárov považovať za obec so slovenským pôvodom jej prvých obyvateľov, no existujú však aj teórie o nemeckom a bulharskom pôvode obyvateľov, ktoré vychádzajú z architektúry príbuznej s nemeckou oblasťou v okolí Kremnice a z valašskej kolonizácie. Prevažná väčšina domov boli jednopodlažné, od 18. storočia sa špecifikom Čičmian stalo stavanie dvojpodlažných domov pre potreby veľkých rodín. Na prelome 19. a 20.storočia sa v Čičmanoch vyskytovali dispozične dvojpriestorové a najmä trojpriestorové domy. Boli kryté valbovými alebo sedlovými strechami so štítom, pokryté dreveným šindľom.
Požiar v roku 1907 zničil strednú časť obce. Čičmany a ich zaujímavé stavby zaujali aj popredného slovenského architekta Dušana Jurkoviča, ktorý vypracoval projekt čičmianskeho gazdovstva pre národopisnú výstavu v Prahe v r. 1895. V roku 1937 bol poschodový dom Jokľovce - bachna rozobraný a prevezený do Národného múzea v Prahe, kde sa však stal obeťou požiaru a do tla zhorel. Architekt Dušan Jurkovič vypracoval aj projekty zrubových domov, ktoré sa postavili po veľkom požiari v r. 1921, kedy bola zničená celá dolná časť obce.
Výnimočnosť tejto národopisnej lokality podnietila štát zachrániť toto ľudové architektonické bohatstvo, prísun peňazí však podmienil výstavbou v tradičnom štýle. Architektmi J. Mergancom a O. Klimešom boli vypracované návrhy pre tri veľkostné stavebné typy domov, ktoré vychádzali z miestnych predlôh a podľa ktorých sa mala realizovať nová výstavba. Posledný požiar v roku 1945 zničil a poškodil ďalšie stavby najmä v strede obce a na jej hornom konci. Majitelia zničených stavieb rezolútne odmietli pokračovať v zrubovom staviteľstve a postavili si murované stavby. Pri ich stavbe sa nerešpektoval pôvodný urbanizmus, ale sa uprednostnili požiadavky majiteľov.
V rázovitej obci Čičmany, ktorej dolná časť bola v roku 1977 vyhlásená za pamiatkovú rezerváciu, spravuje Považské múzeum dve drevenice – Radenov dom a Dom č. 42. V oboch sa nachádzajú expozície sprítomňujúce život predkov, ktorý tu mal svoje neopakovateľné jedinečné špecifiká.