V dobe od polovice šesťdesiatych rokov 20.storočia – v čase spoločenského a politického uvoľnenia a liberalizácie nadväzovalo umenie nielen na predvojnovú modernu ranej avantgardy, pre ktorú ľudové umenie znamenalo podstatnú časť výtvarného i duchovného zázemia. Moderna sa znova inšpirovala z domácich zdrojov aj z nových umeleckých impulzov zo sveta. Expo´67 znamenalo nielen oslavu zraku, ale aj udalosť integrujúcu všetky zmyslové zážitky človeka. Jedlo na Expo pôsobilo ako zmyslový zážitok, komunikačný prostriedok aj znak národnej identity – prezentované krajiny i návštevníci mu venovali mimoriadnu pozornosť.
Po skončení kanadskej výstavy bol tento vynikajúci predstaviteľ typického architektonického archetypu obdobia, ktorý sa pravidelne opakoval, často však s oveľa menšou invenciou, presunutý na Kolibu v bratislavskom lesoparku. Tu od roku 1970, v trocha pozmenenej podobe, fungovala obľúbená reštaurácia pod názvom Expo Koliba až do jej zániku v roku 2005, keď ju prakticky nahradila novostavba, ktoré nemá s pôvodnou stavbou nič spoločné.
DULLA, M., MORAVČÍKOVÁ, H. (2002). Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart
NEKVIDOVÁ, T., KRAMEROVÁ, D. (2017). Automat na výstavu. Československý pavilon na EXPO 67 v Montrealu. Cheb: Galerie výtvarného umění v Chebu
Register modernej architektúry. Reštaurácia Koliba : <https://www.register-architektury.sk/objekt/268-restauracia-koliba>
Webumenia.sk. Československý pavilón na Expo 67 v Montreale: <https://www.webumenia.sk/clanok/montreal-expo-67>